Chronologický prehľad udalostí zo života rodu Grešovcov
Úvod do histórie
Historické fakty rodu Grešovcov siahajú niekoľko desaťročí dozadu. Historické údaje týkajúce sa rodu Grešovcov z obdobia 17. storočia a staršie sa nezískavajú jednoducho. Písomné zmienky z týchto období sa takmer vôbec nezachovali, a ak, tak len v archívoch, kde je k informáciám zložitejší prístup.
Životné príbehy ľudí z nášho rodu neboli vždy jednoduché a možno boli zložitejšie než si vieme predstaviť. Nie je jednoduché opísať udalosti spred niekoľkých rokov, desaťročí či dokonca storočí. Na jednej strane sú v knihe "HISTÓRIA GREŠOVCOV" opisované presné fakty o ich narodení, krstoch, sobášoch či úmrtiach, ale na strane druhej nie sú vypovedané svedectvá o ich životných radostiach, alebo trápeniach, ktoré ich sprevádzali po celý život z generácie na generáciu.
Život našich predkov nebol vôbec ľahký a podmienky, v ktorých žili, si dnes už len ťažko dokážeme predstaviť a už vôbec by sme takéto životné podmienky nechceli prežiť. Spôsob života sa za posledných 300 rokov opisovaných v knihe "HISTÓRIA GREŠOVCOV" veľmi zmenil - panovníci, prezidenti, štátne zriadenia, štátne hranice a iné skutočnosti, ktoré jednotlivé doby priniesli. Naši predkovia vo svojej dobe si ani len nepomysleli, ako ich nasledujúce generácie nastúpia novú cestu k technicky dokonalejšej budúcnosti, v ktorej dnes žijeme my. Mali by sme si viac uvedomovať, že v jeden deň sa život človeka začína a druhého končí. S narodením novej generácie vyrastie nová "vetva" na strome života, ale naopak so smrťou človeka strom rodu nevymiera, držia ho pri živote nové mladé konáre.
Najstaršia zmienka o priezvisku Greš
Podľa doposiaľ nájdených záznamov sa nedá jednoznačne určiť obdobie, odkedy priezvisko GREŠ alebo GRESS, prípadne GRESZ začalo objavovať v historických dokumentoch. Najstaršia zistená písomná zmienka siaha do druhej polovice 17. storočia. Objavujú sa v historických záznamoch mená Juraj, Andrej a Ján s priezviskom Greš. Ale taktiež ženské mená ako Anna či Mária s rovnakým priezviskom.
O niekoľko desaťročí neskôr sa v zázname z matriky obce Torysa spomína manželský pár Andrej Greš a Alžbeta rodená Bakoš. Z tohto obdobia je vedený záznam o súpise sedliakov z toryského urbára, v ktorom sa uvádza priezvisko Greš.[3]
Toto priezvisko bude zrejme staršieho dáta a verím, že sa podarí odhaliť starší pôvod tohto priezviska. Ľudí, ktorí by si mohli pamätať udalosti z dávnejších čias, nie je veľa a vzhľadom na ich vek nás už postupne opúšťajú a s nimi odchádza aj kus našej histórie do zabudnutia.
Obec Torysa
Obec Torysa je podľa najstarších záznamov rodnou obcou našich predkov, preto sa o tejto obci trochu zmienim. Na strategickej spojnici Šariša a stredného a horného Spiša sa rozprestiera obec Torysa. Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko s jarmočným právom. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.
Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1265 ako Tharcza, neskôr ako Tarcha (1270), Tarcha utraque (1370), Tharcha et altera Tharcha (1374), Kistharcha (1408), Torisa (1773), Torysa (1808); maďarsky Tárca. Obec sa spomína v roku 1270 ako farnosť patriaca spišskému prepošstvu. Vlastnili ju gróf spišských Sasov Detrík, od roku 1274 Berzeviczyovci. V 13. storočí bola strediskom panstva Torysa, ku ktorému patrili obce: Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Krásna Lúka, Nižný Slavkov, Oľšov, Poloma, Šarišské Dravce, Tichý Potok, Vislanka, Vysoká.
V stredoveku v chotári stál hrad. V roku 1427 vlastnili v obci 17 port Berzeviczyovci, Rímskokatolícky kostol Božieho srdca Ježišovho v Toryse 22 port Perényovci. Od 14. - 16. storočia sa užívalo rozdelenie Malá Torysa, Nižná Torysa. Zemepani boli v 16. storočí Péchyovci, Dessewffyovci, od 18. storočia Szirmayovci. V 18. storočí mala soľný úrad, papiereň, ktorá zanikla v roku 1874. V roku 1787 mala 113 domov a 924 obyvateľov, v roku 1828 mala 109 domov a 803 obyvateľov.
Ako početní želiari zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom (jablká), povozníctvom (do Poľska), obchodom s obilím. V rokoch 1850 až 1914 sa mnohí vysťahovali. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Do roku 1945 bola v prevádzke píla. V súčasnosti je strediskovou obcou a radí sa k jedným z najstarších v regióne.
Sčítanie obyvateľstva na našom území
Medzi najdôležitejšie pramene k štúdiu demografického, sociálneho i sídliskového vývoja patria sčítania obyvateľstva. Do konca 18. storočia sa nerobili, počet obyvateľov sa vypočítaval na základe rôznych daňových súpisov, ktoré však neboli spoľahlivým základom pre zistenie počtu obyvateľov.
Prvé skutočné sčítanie obyvateľstva sa vykonalo za vlády Jozefa II. Predchádzal mu tzv. súpis duši (status animarum) v Uhorsku, v rokoch 1777-1778 v slobodných kráľovských, banských mestách a v jednotlivých stoliciach. Vlastné sčítanie nariadil Jozef II. dňa 1. mája 1784 a vykonávalo sa od 1. novembra 1784 do konca leta 1785. V rokoch 1786-1787 sa vykonala revízia tejto evidencie. Po vypuknutí tureckej vojny sa práce na sčítaní prerušili a po smrti Jozefa II. sa zrušila aj povinná evidencia obyvateľstva. Stolice sa rozhodli súpisový materiál zrušiť, hlavne preto, že Jozefínske sčítanie obyvateľstva bolo všeobecné a vzťahovalo sa aj na šľachtu.
K obnoveniu sústavnej evidencie obyvateľstva došlo potom až v 19. storočí. Na základe zákonného článku 2/1802 mali stolice vykonať súpis obyvateľstva a každoročne ho doplňovať. Prvý súpis stolice vykonali v rokoch 1804-1805 a ďalej ich viedli až do roku 1847. Cieľom súpisov bolo zistiť obyvateľstvo súce pre vojenskú službu, preto sa nevzťahovali na šľachtu a duchovenstvo. Súpisy rešpektovali zásadu tzv. skutočného obyvateľstva t.j. na mieste sčítania sa evidovalo nielen tam narodené a usadené obyvateľstvo, ale do sčítacích hárkov sa zapisovali aj osoby, ktoré sa tam zdržiavali prechodne, napr. cudzinci. Celkovo však stolice tieto súpisy viedli nedbalo a dosť nepravidelne.
Predrevolučná situácia a revolučné udalosti roku 1848 prerušili aj práce na evidencii obyvateľstva. Až v roku 1850 bolo znovu obnovené sčítanie obyvateľstva, ktoré si po prvýkrát všíma i národnostné zloženie obyvateľov. Toto sčítanie obyvateľstva však nebolo úplné a prakticky sa nezachovalo.
Cisárskym nariadením z 23. marca 1857 boli vydané predpisy o vykonaní sčítania ľudu a súčasne aj najdôležitejších domácich zvierat. Sčítanie sa malo vykonať k 31. októbru 1857 podľa bytov (obytných budov), ktoré sa preto museli opatriť domovými číslami a potom sa postupovalo podľa jednotlivých lokalít. Po vykonaní sčítania v jednotlivých obciach a mestách boli vyhotovené okresné a župné prehľady, ktoré museli byť do konca februára 1858 hotové. Toto sčítanie obyvateľstva bolo dôsledné (v duchu vtedajšieho byrokratizmu) a každých 10 rokov malo byť znova vykonané. Materiál z ďalších sčítaní sa však zachoval iba ojedinele - najčastejšie sumárne župné prehľady z rokov 1870, 1880... Prvé sčítanie obyvateľstva na moderných základoch štatistiky bolo v Uhorsku vykonané až v roku 1910.
Popri spomínaných sčítaniach obyvateľstva, ktoré vznikli na štátny podnet, sa stretávame aj s rôznymi súpismi, ktoré si vyžiadali určité konkrétne záujmy. Sú to napr. súpisy žobrákov, židov, prisťahovalcov a pod., vedené najčastejšie pre vlastné potreby župy.[17]
Spracovanie a využitie archívneho materálu
V materiáloch bývalej Šarišskej župy sa nachádzala nespracovaná skupina písomností, ktorej jadro tvoria spomínané sčítania a súpisy obyvateľstva. Tieto súpisy boli vyčlenené pravdepodobne už pri prvých zásahoch archivárov do pôvodného materiálu župy. Keďže im chýba akékoľvek pôvodné označenie, boli vytvorené z dochovaných písomností v rámci fondu Šarišská župa samostatné podskupiny označené ako Súpisy obyvateľstva Šarišskej župy. Podskupinu tvoria nasledovné písomnosti :
1. Revízia Jozefínskeho sčítania obyvateľstva z roku 1786 - sčítacie hárky z jednotlivých obci Šarišskej župy.
2. Župné súpisy domov a obyvateľstva z rokov 1815 - 1847; obecné sčítacie hárky a okresné sumáre.
3. Súpisy žobrákov z rokov 1839 - 1843; okresné sumáre.
4. Súpisy cigánov z rokov 1839 - 1847; okresné sumáre.
5. Sčítanie obyvateľstva a domáceho zvieratstva z roku 1857 - obecné sčítacie hárky, okresné a župné sumáre.
6. Sčítanie obyvateľstva z roku 1870 - okresné prehľady.
7. Rôzne súpisy z rokov 1780 - 1852.
Záverom možno povedať, že dochovaný materiál, aj keď nie je kompletný, patrí k najcennejším prameňom k štúdiu rôznych aspektov historického vývoja okolitého regiónu. Poskytuje veľa informácii o obyvateľstve Šarišskej župy od konca 18. storočia do 70 - tých rokov 19. storočia: o jeho počte, sociálnom zložení, majetkových pomeroch, zamestnaní a pod. Umožňuje sledovať administratívny vývoj župy - rozdelenie na slúžnovské okresy, príslušnosť obcí do nich, migráciu obyvateľstva atď. Napokon dáva možnosť nazrieť i do sociálnych problémov tejto doby - či už ide o počty žobrákov, cigánov, židov, súpisy darov a almužien pre chudobných a nezamestnaných obyvateľov obcí bývalej Šarišskej župy ...[17]
Archív a literatúra
Prehľad použitých archívnych materiálov, literatúry a ostatných zdrojov.